Niečo o nás :)

Ahojte! Vítam Vás na našom blogu, ktorý som sa rozhodla založiť najmä kvôli ľudom, ktorí uvažujú, že si zadovážia Moskovského strážneho psa, kvôli tým, ktorí ho už majú ale aj kvôli tým, ktorí hľadajú rady a pomoc pri výchove akéhokoľvek plemena. Nakoľko dostávam samé pozitívne ohlasy a reakcie na výchovu a poslušnosť môjho psíka, napadlo mi, že možno práve takýmto spôsobom dokážem niekomu pomôcť alebo poradiť :). Avšak keďže toto plemeno nieje vo svete ( a taktiež na Slovensku) veľmi rozšírené, nieje výber tohto plemena tak úplne jednoduchý. Teórií na internete, niečo o plemene alebo štandard plemena (ktorý stále nieje úplne ustálený) nájdete možno viac, ktoré odporúčam si naštudovať, a zoznámiť sa s nimi. Nájdete ich aj tu v časti "O plemene". Je to základ, ktorý by mal vedieť každý budúci majiteľ moskováka.

Pre mňa ( v čase keď som si tohto psíka vyberala) bolo asi najkomplikovanejšie to, že som nepoznal nikoho kto by ho vlastnil. Nieje to totiž pes, ktorého má každý druhý sused za plotom.

Prvým kritériom pri mojom výbere bolo, že som chcela veľkého psa, s dobrou povahou, avšak nie úplné "teliatko" akým je možno práve bernardín a taktiež nie psa, ktorý má nekontrolovateľnú agresivitu a to bez akéhokoľvek dôvodu. Zvažovala som veľa možností a aj moje skúsenosti ( dovtedy skôr neskúsenosti :D ) s výchovou psa. Dôležitým kritériom pre mňa bolo tiež to, aby mal môj pes aj využitie a dokázal postrážiť dvor, v prípade núdze aj mňa alebo moju rodinu. A zrazu, som naňho natrafila. Moskovský strážny pes. Prvou informáciou, ktorú som našla azda na každej stránke bolo, že je to ruské plemeno, čo ma veľmi zaujalo. Taktiež jeho pôvod, ako aj dôvod, prečo tento pes vlastne vznikol.

Po rozhodnutí, že chcem práve toto plemeno, a zvážení všetkých plusov a samozrejme aj mínusov, som sa rozhodla poradiť sa so skúsenejšími ľuďmi z môjho okolia ( tzv."psíčkarmi"). Väčšina z nich ma samozrejme odhovárala argumentami, že je to pes s ťažkou povahou vážiaci  70 kg a viac pre skúsených chovateľov a bla bla bla... Týchto argumentov bolo neskutočné množstvo avšak ja som sa nedala odradiť. Našla som rôzne články typu "nikdy to nebude pes, ako napríklad nemecký ovčiak, ktorý sa naučí povel akým je k nohe, a pod.". Samozrejme- hlúposť. Keby si to prečíta niekto iný, možno by ho to odradilo a práve preto sme tu ja a Alvin, ako dôkaz toho, že všetko sa dá keď sa chce :). Nezáleží na tom,či má váš pes 10 kg alebo 70 kg (jasné, pri trénovaní chôdze pri nohe je to s tým ťažším o čosi zaujímavejšie, ale  tom potom :D). Asi najdôležitejšie je tráviť spolu naozaj ( a myslím tým NAOZAJ) veľa času, najmä v období formovania povahy psíka. Potom to ide všetko akoby samé a prirodzene. Ale o tom si už povieme viac v časti "Výchova a výcvik".

Alvin a Saška ♥